Štatistiky v krajinách s vysokým podielom drevostavieb dokazujú, že materiál stavby nie je rozhodujúcim ukazovateľom z hľadiska výskytu požiarov. Pri výstavbe s protipožiarnou ochranou je riziko požiaru v drevostavbe úplne rovnaké, ako pri ostatných stavbách.“ „Horľavosť je pomerne ľahko kontrolovateľná pomocou protipožiarnych obkladov, izolácií  a podobne. Faktom je, že vlastnosti dreva sa pri požiari, na rozdiel od oceľových profilov, výraznejšie nemenia. Správne vyhotovená konštrukcia z dreva odoláva požiaru 45 minút a konštrukcia z betónu a ocele 20 minút. Paradoxne je drevený strop odolnejší ako strop z ocele, ktorý sa pod vplyvom ohňa a vysokých teplôt zdeformuje a zrúti oveľa skôr.

Správne vybraté a upravené drevo je spoľahlivý konštrukčný prvok. Ak sa navyše odpruží horizontálna konštrukcia a podlahová krytina, vŕzganie je veľmi nepravdepodobné. Na elimináciu nežiaducich zvukov sa tiež využíva technika spriahnutých drevobetónových stropov, v ktorých sa využíva betónový poter resp. anhydridové potery. Akustika drevostavieb je sama osebe výborná, ak ju však chcete ešte vylepšiť, siahnite po akustickej izolácii. Ďalej sa do konštrukcie stropu drevostavby vkladajú pružné materiály na báze minerálnych, sklených alebo drevných vlákien, ktoré kročajový útlm riešia výborne.

Životnosť drevených konštrukcií je v rukách človeka. Pri kvalitnom spracovaní dreva a dobrej starostlivosti môže drevostavba prežiť doslova storočia. Príkladom sú 200 až 400 ročné historické drevostavby. Otázne je, či je správne dimenzovať obytné budovy na storočia, keď ich morálne opotrebovanie prichádza priemerne po dvoch až troch generáciách. Kto by sa dnes chcel nasťahovať do domu postaveného podľa 200 rokov starého projektu?“  Ako príklad môžeme uviesť, že aj Albert Einstein si v roku 1925 postavil svoje sídlo v Nemecku práve ako panelovú drevostavbu. Tento montovaný dom stojí dodnes.

Drevostavby sú odolné voči počasiu rovnako, ako akákoľvek iné stavby. Ak sú skonštruované kvalitne, vydržia takmer hocičo. Dobrým príkladom je Japonsko, kde s obľubou stavajú stavby v oblastiach so zvýšeným rizikom zemetrasení, pretože sú pružné. Povodeň: Všetci sme videli murované domy, ktoré sa po povodni rozpadli ako domčeky z kariet. Tiež sme videli domy, ktoré sa zrútili dlho po povodni. Videli sme nešťastných  majiteľov obávajúcich sa príchodu mrazov, pretože murovaný dom sa vysušuje ťažko a dlho. Videli sme nepochopiteľné počínanie, kedy na záplavových lokalitách boli stavané veľmi nákladne, pracné  opäť murované domčeky. Povodňami bolo zasiahnuté tiež niekoľko drevodomov. Vo väčšine prípadov bolo nutné vymeniť časť sadrokartónu, vybrať a nechať preschnúť tepelnú izoláciu a drevenú konštrukciu. Oprava domčekov prebehla vždy veľmi rýchlo. Drevodomy sú úplne obývateľné a suché v priebehu 3 – 4 týždňov. Finančné nákladnosť opráv po povodni je neporovnateľne nižšia ako u murovaného domu. V drevostavbe možnosť totálnej deštrukcie mrazom, tak ako u klasicky murovaných domčekov nehrozí.

Do každej stavby sa Vám môžu dostať hlodavce, či je to drevený alebo murovaný dom.  Dôležité je dodržiavať pri dome poriadok, aby ste hlodavcom nerobili dobré prostredie pre život. Pre zabezpečenie drevostavby je dôležitá uzavretá konštrukcia s mriežkami v odvetraných častiach, s izoláciami omietnutými a zasypanými štrkom a bez dier a odhalených izolácií. Všetky spoje sú  dôkladne vyplnené a samotné hlodavce veľmi neobľubujú nami použité materiály. Prakticky sa ani nemajú kade dostať do stavby. Škodci a drevokazné huby obľubujú zas vlhké prostredie s vlhkosťou nad 20% a pokiaľ je dom kvalitný, toto riziko tiež odpadá. Ako dôkaz nám poslúžia staré škandinávske domy, ktoré boli stavané v čase, kedy technológia nebola na takej úrovni ako dnes a ktoré stoja bez poškodenia a napadnutia škodcami a to len vďaka kvalitne vysušenému drevu, ktoré ich vôbec neláka.

Mýtus! Drevostavby sa v lete prehrievajú a v zime rýchlo vychladnú. S prehrievaním majú problém všetky druhy budov bez účinného tienenia. S tepelnými mostmi zasa bojujú všetky budovy bez zateplenia. Kvalitná drevostavba s izoláciou, tienením, poprípade s riadeným vetraním, má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako domy z iných materiálov. Dôkazom je množstvo certifikovaných pasívnych a nízkoenergtických drevodomov.

Ako vo všetkých oblastiach aj tu platí, že cena drevodomu sa odvíja od kvality a predstáv investora. Rádovo platí, že stavby z dreva sú lacnejšie ako iné domy. Základným rozdielom je suchá výstavba, ktorá šetrí čas, pracovnú silu a peniaze. Ďalším momentom, ktorý stláča cenu drevostavieb nadol, je dostupnosť materiálu. S vyššími nárokmi klienta na kvalitu materiálov, zložitosť konštrukcie a podobne, však cena priamo úmerne stúpa.